O POCHVALE

            Spisovateľ John Norris Gladstone písal o jednej skupine drevorubačov na severe Škótska. Bol tam na praxi istý študent. Raz musel vedúci odcestovať a vtedy ho mal študent zastúpiť. Všetko mu vysvetlil a okrem iného mu povedal: „Máš tu jedného muža, volá sa Tony. Je ťažké s ním vyjsť. Asi ťa rozčúli. No v žiadnom prípade ho z práce nevyhadzuj. Je to najlepší odborník, akého tu máme.“ Vedúci odcestoval a študent sa vydal na obhliadku terénu. Stretol sa s Tonym a dal sa s ním do reči. Povedal mu: „Vedúci mi povedal, že ste najlepším odborníkom na pracovisku. Vraj si vás musím s úctou obchádzať.“
            Po skončení práce Tony pozval študenta k nim domov na večeru. Keď všetci sedeli okolo stola, Tonyho manželka prišla k študentovi, položila mu ruku na plece a povedala: „Dnes máme doma Vianoce.“ Pozrela sa na muža a ten takmer so slzami v očiach pokračoval: „Prečo mi šéf doteraz nikdy nepovedal, že som najlepším odborníkom v lese? Boli dni, kedy by som od znechutenia, ktoré mi jeho výčitky spôsobovali, možno aj niekoho prizabil.“
            Chvála spôsobuje radosť. Nemali by sme ňou šetriť. Aj Ježiš vedel pochváliť – napr. Petra, keď mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon...“ Apoštolom, ktorý určite nešetril povzbudzovaním, bol aj Barnabáš, sprievodca apoštola Pavla na cestách. Jeho pôvodné meno nebolo Barnabáš, ale Jozef z Cypru. Prezývku Barnabáš, čo v preklade znamená „syn povzbudzovania“ mu dali ľudia v kresťanskej komunite.
            Sú ľudia, pre ktorých je zásadou: „Nikdy nikoho nechválim.“ A uvádzajú dôvody: „aby si nenamýšľal“, „aby sa neprestal snažiť“, „nič nerobí tak dobre, aby nemohol urobiť ešte lepšie“... Zásada „nechválenia“ ale hovorí o neznalosti ľudskej duše. Častokrát však dôvodom, prečo sme na chválu skúpi, je naša nevšímavosť alebo lenivosť. Nezaujímame sa o pokroky blížneho, neradujeme sa s radujúcimi, dokonca pociťujeme závisť, ktorá nám zatvára ústa k pochvale.
            Chválou by sme šetriť nemali. Dobre formulovaná pochvala k namyslenosti nevedie. Naopak, je mocným krídlom, ktoré povznáša človeka k ďalším výkonom.

                                                                         (spracované podľa homílie o. Milana Bubáka)